Vyskakovanie z auta a vlaku ...

Boj v reálných podmínkách, agrese, instinkt, strach, znásilnění, bolestivá místa a jejich účinky,taktické zásady pro boj se zbraní, aj.
Odpovědět
Uživatelský avatar
mysak
Stálý člen
Příspěvky: 12
Registrován: 27 říjen 2013, 14:30

Vyskakovanie z auta a vlaku ...

Příspěvek od mysak » 27 říjen 2013, 14:55

Obsah článka:
Vyskakovanie z idúceho auta
Vyskakovanie z vlaku
Naskakovanie na pohybujúci sa ( rozbiehajúci sa ) vlak
Vlak stojí na koľajisku a my prechádzame cez koľajisko
Ak stojíme na peróne
Prechádzame cez koľajisko
Prechádzame cez železničné mosty
Prechádzame cez železničné tunely
Deti pri železničnej trati
Vyliezanie na vagóny
Prechádzame železničné priecestie dopravným prostriedkom


1. Vyskakovanie z idúceho auta :

Vyskočiť z idúceho auta vôbec nie je jednoduché. Paragánsky kotúľ realizovať pri skoku z auta ... dosť obtiažne - človek by ho musel mať 100% zvládnutý a rýchlosť auta nesmie byť príliš veľká. Treba si uvedomiť, že na otvorené dvere pôsobí tlak vzduchu, takže nebudú otvorené len tak, musíme dvere držať - vyskúšajte otvoriť dvere na aute vo väčšej rýchlosti - ale nesmiete šoférovať a buďte v pásoch !!!
Ďalej, dvere sú priliš malé na bezproblémové vyskočenie, resp. pre koordinovaný pád a vyskočenie priamo do smeru jazdy.
Preto sa z idúceho auta vyskakuje akoby "šipkou" kolmo na smer jazdy tak, aby telo dopadlo na plocho čo najväčším povrchom tela. Telo okamžite prechádza do valivého pohybu, čím sa dá relatívne bezpečne spomaliť a zastaviť. Hlava nesmie v žiadnom prípade prísť do kontaktu s vozovkou, pokrčené ruky a lakte ju musia chrániť. Vozovka musí byť dostatočne priestranná a bez väčších nerovností. Jeden obrubník alebo značka a ... KO.
Pokiaľ je šofér kamarát, je potrebné sa vopred dohodnúť na maximálnom znížení rýchlosti vozidla tesne pred výskokom, prípadne vyskočiť v prudkej zákrute, kedy vozidlo spomaliť musí.
V zákrute vyskakujeme v smere odstredivej sily, len pozor, telo sa bude kotúlať v smere dotyčnice k zákrute, preto okraj zákruty musí byť dostatočne bezpečný v značnej vzdialenosti.
Hranica medzi rizikom a hazardom je pri rýchlosti okolo 50km/h.
Ak by človek vyskočil z auta "šipku" pri väčšej rýchlosti, tak ho poriadne povykrúca na ceste a pri väčšsej rýchlosti hrozia vážne poranenia hlavy, krčnej chrbtice, zlomeniny a vnútorné poranenia ... resp. hrozí podbehnutie pod zadné koleso, najmä pre končatiny.
Samozrejme záleží, či vyskakujeme na asfalt, betón, resp. zem a pod. Zoberme si fakt, že na hlave má človek cez 40 smrteľných bodov, stačí aby človek "vychytal" hlavou jeden ani nie príliš veľký "kamienok" pri páde a može to byť osudné ... resp. stačí úder hlavy o betón, obrubník, značku a pod.
Ďalej treba brať do úvahy časový faktor pri vyskakovaní z auta - auto sa nedá opustiť "v zlomku sekundy".
Takže záver : z auta by som vyskakoval v maximálnej núdzi a po dobrej úvahe.
Ešte k zváženiu situácie : človek nesmie konať ukvapene. Táto veta možno znie ako fráza, ale je to tak! Výhoda človeka, ktorý má za sebou značné množstvo krízových situácií je tá, že sa v zlomku sekundy vie správne rozhodnúť. No a samozrejme tú výhodu, že človek "nestvrdne" v krízovej situácii!

2. Vyskakovanie z vlaku :

Z idúceho vlaku vyskakujeme iba v prípade maximálnej núdze !!!
Prečo ???
Pretože je to najlepšia cesta k invalidite, resp. k zabitiu. Samozrejme ako sme už písali, toto prevádzame výlučne iba v priamom ohrození života, kedy je to tá posledná možnosť na záchranu.
V prvom rade je potrebné dávať pozor na stožiare pri elektrifikovanej trati - skáče sa vždy hneď ako minieme stožiar, resp. dobre je skákať už na úrovni stožiara, ak vlak ide väčšou rýchlosťou - musíme byť chladnokrvní", pretože zaváhanie môže byť osudové - človek stvrdne a pod vplyvom stresu potom skočí impulzívne ( náhle ) ... no a zväčša v nesprávnom čase.
Ak je čas a vidno ( deň, resp. svetlo z osobných vagónov, resp. iné osvetlenie ), potom je dôležité vyhliadnuť si dobrý terén na dopad - tráva - pozor na obrubníky, zábradlia, ostré predmety, značky a iné nebezpečné predmety.
Je potrebné si uvedomiť, že budeme sa kotúlať po zemi, preto bezpečný priestor musí byť dlhší. Ale zväčša toto je vec aj samotného šťastia ...
Ďalej terén musí byť taký, aby sme sa dostali dostatočne od vlaku!
NESKÁČEME DO KOĽAJISKA - NIKDY !!!
Skáčeme v smere jazdy ( celé telo musí byť nasmerované dopredu už pred samotným skokom ) a skáčeme dostatočne ďaleko od vlaku.
Kontrolovaný pád :
• záleží od človeka, koľko má skúseností, pretože človek, ktorý má "čosi takéto" už za sebou ( takéto skoky ), padá automaticky správne, pretože tažko tu nejako mozgom regulovať telo, musí to byť už v človeku. ( viď. ďalej )
• najbezpečnejšie je skákať z konca vlaku
• dobre je, aby sa dvere otvárali do zadnej časti vlaku, tým pádom dvere budú otvorené ( ako sme písali pri aute o dverách - tlak vzduchu ... )
• ak máme nejaké potrebné veci, tak ich odhodíme pred samotným skokom, nikdy neskáčeme s batožinou. Pri odhadzovaní vecí pozor, aby odhadzovaná vec ( batoh, taška a pod. ) nebola nejakým spôsobom zaistená ( zachytená ) o naše telo.
• osobne vyskakovať z vlaku nedoporučujeme nikomu, pokiaľ nie je v priamom ohrození života
Poznámka : vo filmoch všetko vyzerá jednoducho, ale v skutočnosti ide vždy o život !!!

Skúste nasledovné : nastúpte do vlaku a nech kamarát začne bežať po peróne popri vlaku počas jeho odchodu zo stanice, ALE V BEZPEČNEJ VZDIALENOSTI - ASPOŇ 5 METROV OD ODCHÁDZAJÚCEHO VLAKU, TEDA NECH BEŽÍ PO OPAČNEJ STRANE PERÓNU !!!
Kamarát nech beží čo mu to "vidá" ... keď už bude strácať na vlaku, skúste si zafixovať rýchlosť vlaku do oka ... to je "maximálna" rýchlosť na vyskočenie, ale už so značným rizikom, pretože človek zväčša urobí po skoku jeden dva "kroky" a padne dopredu, nakoľko jeho rýchlosť je príliš veľká a trup ho "predbehne", nakoľko nohy frekvenčne "nestíhajú".
Preto : bezpečná rýchlosť na vyskočenie z vlaku je taká, že rýchlosť vlaku sa rovná vášmu miernemu poklusu !!! Vtedy nohy budú "frekvenčne stíhať"!
Pri skoku je ešte potrebné sa sústrediť na uloženie odskokovej nohy ( nôh ) na schodíku vagóna. Je potrebné mať celé chodidlo "odskokovej" nohy na schodíku, aby odskok bol bezpečný. Nie že chodidlo bude presahovat cez okraj schodíka a človek sa zle odrazí - čo spôsobí okamžite nekontrolovaný pád !!!
Pozor na mokré a šmykľavé schodíky ( omrznuté ). Aj správna obuv je potrebná, resp. vhodná - doporučujeme pevnú obuv.
Pred skokom si omotajte hlavu tričkom ( uterákom ), resp. si na hlavu dajte "tri" čapice a pod. - za predpokladu, že je na to čas, viď. požiar budovy - skok z okna.
Držíme sa jednou rukou ( bližšou k vagónu ) o vonkajšiu rukoveť na vagóne pri dverách.
Pred samotným skokom je potrebné ísť mierne do kolien ...
Ak sa nedajú otvoriť dvere vagóna počas jazdy ( sú blokované ), resp. ak nie je čas alebo nie je možné prejsť k dverám ( požiar, cestička je nepriechodná, zadymená a pod. ), dá sa skočiť ( vyskočiť ) aj z okna. Skok z okna už ale predstavuje značné riziko !!! V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že vzdialenosť okna vagóna k stĺpom je iba 60 centimetrov !!!
Treba celý víjsť z vagóna a špičkami, resp. bokom chodidla ( záleží od obuvi ) stáť na spodnom okraji okna - sme v podrepe ( do drepu nechoďte, pretože človek potrebuje väčšiu prácu svalov na odskok, resp. na narovnanie nôh, ako keď je človek iba v podrepe ). Držíme sa rukami hornej časti "okna". Mierne natočíme trup do smeru jazdy, po prejdení ( minutí ) stĺpa sa rýchlo natočíme celý do smeru jazdy - v tomto okamihu sa držíme už iba jednou rukou a odskočíme od vagóna - v správny okamih - ak je čas, treba sa na skok pripraviť - hľadáme vhodný terén tak, ako sme už písali ...
Tento spôsob použiť iba v krajnej núzdi !!! Ak je čas a situácia si bezpodmienečne vyžaduje vyskočiť z okna, potom je možné vybiť sklá na okne ( na oboch oknách ), tým pádom budeme môcť bezpečne stáť na ráme ( na spodnej časti rámu ) spusteného okna do dolnej úvrate, čo je veľmi vhodné !!!
Poznámka : Medzi spodnou časťou rámu spusteného okna do dolnej úvrate a spodnou časťou rámu pevného ( dolného ) okna je malá medzera, preto sem nedávame nohy ( t.j. nestojíme na spodnej časti pevného okna - v súčasnosti už bez skla, nakoľko sme sklo vybili z obidvoch okien ), nakoľko pri odskoku by sme mohli zavadiť s nohami o spodnú časť rámu spusteného okna, čo by bolo veľmi nebezpečné a mohlo by to spôsobiť aj našu smrť !!!
Z vagóna do okna musíme vychádzať maximálne opatrne !!! Snažíme sa byť z vonkajšej strany čo najbližšie k samotnému vagónu, pretože stĺpy nie sú príliš ďaleko od vagóna ( 60 centimetrov ) !!! Bruchom sme "natlačení" k vagónu a hlavou sledujeme stĺpy, resp. terén na dopad, tesne pred odskokom ( po minutí stĺpa ) trup natočíme do smeru jazdy a skočíme.
Tiež nikdy neskáčeme na vedľajšie koľajisko, ale mimo trať !!!

3. Naskakovanie na pohybujúci sa ( rozbiehajúci sa ) vlak :

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ nejde o život, nikdy na pohybujúci sa ( rozbiehajúci sa ) vlak nenaskakujeme !!! Veď príde druhý !!!
Posunovači na železničnej trati majú zakázané naskakovanie na pohybujúci sa vagón, resp. lokomotívu. V prípade krajnej nutnosti, môžu naskakovať maximálne do rýchlosti chôdze, t.j. do rýchlosti 5,5 km/h.
Elektrické lokomotívy sa rozbiehajú pomerne rýchlo a čas na naskočenie je preto krátky, veľmi krátky ( iba pár sekúnd od pohnutia sa vlaku ) ! Každé naskakovanie, aj pri pomalej rýchlosti vlaku, predstavuje značné riziko až smrť.
Hlavné zásady pre naskakovanie na pohybujúci sa ( rozbiehajúci sa ) vlak :
• naskakujeme, iba ak je to životne dôležité, t.j. v krajnej núdzi !!!
• pomalá rýchlosť vlaku
Je potrebné si uvedomiť, že ak sa jedná o rozbiehajúci sa vlak, tak vlak bude "neustále" zväčšovať svoju rýchlosť ( do cestovnej, resp. do povolenej rýchlosti ), a teda :
Vlak odchádza napr. zo stanice. Rozbehneme sa, aby sme získali jeho rýchlosť, ale za ten čas vlak už zväčšil svoju pôvodnú rýchlosť, preto nám bude trvať dlhšie, pokiaľ získame rovnakú rýchlosť s vlakom, ako sme predpokladali pri našom počiatočnom rozbehnutí sa.
Čo môže teda nastať :
Rozbehneme sa, bežíme a bežíme ..., vlak stále zväčšuje svoju rýchlosť a my sa stále snažíme dosiahnuť rýchlosť vlaku, a tak bežíme a bežíme ...
Je to prirodzené konanie človeka, ktorý chce naskočiť na vlak, "musím naskočiť, musím naskočiť" ... takýto človek neuvažuje v danom okamihu reálne, ale pod vplyvom silných emócií, čo predstavuje pre neho opäť iba jedno : značné riziko !!!
Človek sa chytí jednou rukou o vonkajšiu rukoveť na vagóne pri dverách a pokúsi sa vyskočiť ( naskočiť ) na schodík vagóna ...

... a človek padá priamo pod vagón, kde ho kolesá podvozku okamžite zastihnú a ...

Čo sa vlastne stalo :
Zdalo by sa, že naskočenie na pohybujúci sa ( rozbiehajúci sa ) vlak je pomerne jednoduché, bežím, chytím sa za rukoveť a šup ... vyskočím ... jednoduché, že ?
Ale v skutočnosti to je takto :
Ako sme písali, vlaky dnes rýchlo zrýchlujú a čas na naskočenie je veľmi krátky. Preto zväčša, keď sa človek chytí za rukoveť na dverách beží už tak rýchlo, že nie je ďalej schopný zväčšiť svoju rýchlosť. Treba si ešte uvedomiť dôležitý fakt, že keď sa človek chytí o rukoveť, trošku spomalí, pretože rytmus behu sa okamžite naruší, a to dosť v značnej miere ( preto po chytení sa za rukoveť(e) vagóna je potrebné ešte chvíľu bežať - veľmi dôležité ! ).

Čo môže nastať : ak človek beží na "hrane" svojich možností a chytí sa za rukoveť na vagóne, spomalí a vlak ho "potiahne" dopredu ... keďže človek beží už na "hrane" svojich možností, nedokáže ešte zrýchliť, aby "dobehol" svoj potiahnutý trup dopredu. Človeka preváži dopredu a človek padá ... samozrejme že padajúci človek roztiahne svoje ruky, urobí nejaké tie kotrmelce, a tým pádom sa človek veľmi ľahko môže dostať pod vlak a ...
Ak naskakujeme na vlak, musíme naskakovať bez batožiny, t.j. musíme mať obe ruky voľné a nesmieme mať ani ruksak na chrbte, resp. niečo iné. Ruksak obmedzuje "pohyblivosť" človeka, resp. človeka v opisovanej situácii ľahšie preváži dopredu.
Trošku iná situácia môže nastať, ak človek má pri behu ešte ako takú rezervu a pokúsi sa naskočiť na rozbiehajúci sa vlak. Človek beží a skočí na vlak - na schodík vagóna ... čo sa teda môže stať?
Rozbiehajúci sa vlak stále zrýchľuje, teda stále má nejaké to zrýchlenie. Človek, ktorý skočí na vlak taktiež trošku zrýchli svoju rýchlosť, ale pri rýchlom behu nie je jednoduché skočiť ( vyskočiť ) hore na schodík vagónu - záleží, či naskakujeme na peróne, resp. mimo neho, kde prvý schodík vagóna je pomerne vysoko. Nejedná sa iba o skok do "diaľky", ale aj do "výšky" !
Ak človek nevyskočí dostatočne vysoko, nedosiahne schodík a človek potom po dopade nohou ( nohami ) na zem väčšinou spadne, pretože už nedokáže "frekvenčne stíhať s nohami", t.j. človek sa nestihne opäť rozbehnúť.

Správne naskakovanie na rozbiehajúci sa ( idúci ) vlak :
• naskakujeme, iba ak je to životne dôležité
• pomalá rýchlosť vlaku
• terén : terén musí byť bezpečný natoľko, aby sme sa nepodkli počas behu ( nebudeme sa môcť stále pozerať pod nohy ), resp. aby sme nemuseli prekonávať nejaké prekážky
• sme bez batožiny
• obuv : doporučujeme pevnú obuv, šnúrky majte (ak stíhate ) "poistené" uzlíkom ( ako pri brodení vodného toku )
• rukovetí sa chytáme iba v tom prípade, ak nebežíme príliš rýchlo, teda ak máme ešte dostatočnú rezervu pre naše zrýchlenie. V inom prípade, t.j. ak vlak má už značnú rýchlosť, nebudeme sa ani pokušať o naskočenie na idúci vlak. Oddialime sa od vlaku a opatrne spomalíme a zastaneme.
• je potrebné chytiť sa oboma rukami za obe rukovete pri dverách vagóna v dostatočnej výške ( za predpokladu, že na vagóne sú dve rukovete - na osobných vagónoch je len jedna rukoveť ), viď. nižšie ( aby sme sa dokázali chytiť dvoma rukami o obe rukovete [o rukoveť], musí byť rýchlosť vlaku pomerne malá )
• chytíme sa pevne a trošku sa "pridvihneme" - vyskúšame náš úchyt, s nohami ešte urobíme nejaké dva - tri "kroky" a skočíme ( vyskočíme ) na schodík vagóna
• rukami sa okamžite pri skoku ťaháme hore, t.j. bezpečne dosiahneme schodík vagóna ( preto je potrebné mať úchyt rúk čo možno najvyššie - ak by sme sa chytili príliš nízko, nemohli by sme sa rukami dostatočne silno ťahať hore, resp. viď. nižšie ).

Písali sme : "trošku sa pridvihneme - vyskúšame náš úchyt", úchyt musí byť 100% - rukoveť môže byť mastná, na rukoveti môže byť námraza a pod.
• ak nastane situácia, že nedosiahneme po skoku schodík vagóna, potom zohneme nohy v kolenách a zostaneme vysieť na rukách ( preto je potrebné mať úchyt rúk čo možno najvyššie - ak by sme sa chytili príliš nízko, "kolenami" [nohami] by sme šúchali o zem ). V takejto situácii nespanikárime a nepustíme sa !!! Do "práce" zapojíme brušné svalstvo a ruky a vytiahneme sa bezpečne na schodík vagóna.
• je potrebné si uvedomiť ešte fakt, že ak naskakujeme na osobný vagón, ktorý má zavreté dvere, musíme počítať aj s tým, že sa nám dvere nepodarí otvoriť ...

Čo to znamená : napr. to, že sa nedostaneme do vagóna a budeme musieť "vydržať" až do ďalšej zastávky, nakoľko zoskočenie by bolo opäť príliš riskantné. Nespoliehajme sa, že nás niekto uvidí a pomôže nám ... takáto situácia je dosť vážna a najmä počas zimy ... ale ani v 120km/h nie je jednoduché držať sa za jednu rukoveť vagóna a poprípade kľučky na dverách ...
Naskakovanie viacerých ľudí do jedných dverí vagóna ( za predpokladu, že sú otvorené a dá sa okamžite "skočiť" do vagóna ) :
Pokiaľ vlak ide ustálenou a dostatočne pomalou rýchlosťou, tak je to docela OK, ale buďme aj tak opatrní, nakoľko bežiaci pred nami môže v každom okamihu padnúť, preto bežíme v dostatočne veľkom rozostupe tak, aby sme mohli bezpečne obísť ( preskočiť ) padajúceho kamaráta ( alebo "ležiaceho" na zemi ).
Ak sa takéto niečo stane, potom už nenaskakujeme, nakoľko kamarát bude môcť potrebovať našu pomoc, t.j. pádom sa kamarát môže zraniť.
Ak by ste "cítili" že padáte, tak snažte sa svoj pád smerovať od vlaku.

4. Vlak stojí na koľajisku a my prechádzame cez koľajisko, t.j. cez vlak :

Základné pravidlo je to, že vlak podľa možnosti "nepodliezame", nakoľko vlak sa môže v ľubovoľnom čase pohnúť. Ak predsa len musíme vlak "podliezť", tak popod vagón prechádzame v strede najdlhšieho vagóna ( toto platí najmä v prípade nákladného vlaku ), t.j. prechádzame medzi najvzdialenejšími kolesami podvozku vagóna.
Ak prechádzame klasicky cez vlak, tak nikdy neskáčeme z vagóna "bezhlavo" na ďalšie koľajisko, nakoľko mohli by sme skočiť priamo pred prichádzajúci vlak, t.j. z vagóna schádzame pomali a opatrne - vždy sa ešte z vagóna pozrieme na koľajisko, či neprichádza po ňom vlak.

5. Ak stojíme na peróne :

Pre svoju vlastnú bezpečnosť stojíme podľa možnosti v dostatočnej vzdialenosti od kraja peróna, aspoň 2 - 3 metre. Poznámka : táto zásada platí aj keď stojíme pred prechodom pre chodcov a čakáme na "zelenú", s tým rozdielom, že stojíme od kraja cesty doporučovanú vzdialenosť.
Prečo minimálne 2 metre : sotím do vás odzadu smerom ku koľajisku, urobíte buď krok dopredu, resp. budete podať dopredu a ruky dáte pred seba. Ak by ste boli blízko okraja peróna, mohli by ste spadnúť na koľajisko a priamo pred prichádzajúci vlak. Všímajte si ľudí na peróne a dáte mi určite za pravdu, že po peróne skoro vždy niekto uteká ... sotiť niekoho z peróna na koľajisko veľakrát nemusí byť ani tak "zložité", nehovoriac o tom, že niekto sotiť do vás môže aj naschval ...
Ešte je tu jeden dôvod : otvorené dvere na vagóne vytŕčajú z obrysu vagóna, t.j. siahajú do peróna. Preto, ak človek stojí tesne na kraji peróna ( najmä ak človek stojí chrbtom k prichádzajúcemu vlaku, resp. ak človek stojí chrbtom ku koncu odchádzajúceho vlaku - najčastejší prípad ), veľmi ľahko takto stojaci človek môže utŕžiť nepríjemnú a nebezpečnú "ranu" od otvorených dverí !

6. Prechádzame cez koľajisko, resp. cez viacero koľajísk :

Cez koľajisko prechádzame iba v tom prípade, že na blízku nie je prechod na to určený !
Nikdy neprechádzame železničnú trať blízko neprehľadnej zákruty, nakoľko nás môže "prekvapiť" prichádzajúci vlak.
Trať neprechádzame cez výhybky, nakoľko pri "prehodení" výhybky nám môže uviaznúť v nej noha ( ak predsa len niekedy budeme železničnú trať prechádzať cez výhybku(y), tak výhybku(y) prekročíme, t.j. nohy nekladieme do výhybky(iek) ).
Ak sa blíži vlak a nemáme dostatočnú časovú rezervu na prejdenie koľajiska s blížiacim sa vlakom, počkáme pokiaľ vlak neprejde ( dostatočne odstúpime od koľajiska s blížiacim sa vlakom ).
Ak prechádzame cez viacero koľajísk, tak musíme dávať pozor, aby sme sa nedostali medzi dva prechádzajúce vlaky po susedných koľajiskách.
Pri zníženej viditeľnosti sme maximálne opatrní !

7. Prechádzame cez železničné mosty :

Pokiaľ nemusíme nutne prechádzať cez železničný most, tak cez železničný most neprechádzame !!!
Základný predpoklad je dobrá viditeľnosť. Pokiaľ je hmla a viditeľnosť je pod vami zhodnotenú kritickú úroveň, cez železničný most nesmieme prechádzať!
S deťmi nikdy cez železničné mosty neprechádzame !!!
Počkáme na vlak, ktorý prejde cez železničný most. Okamžite po prejdení vlaku začneme prechádzať cez most popri tom koľajisku, po ktorom práve prešiel vlak ( za predpokladu, že sa nejedná o jednokoľajový most). Medzi jednotlivými vlakmi býva vždy niekoľkominútový časový odstup, počas ktorého musíme bezpečne prejsť cez železničný most.
Je ale potrebné v pravidelných časových intervaloch kontrolovať situáciu za nami a pred nami, či sa neblíži vlak !!!
Poznámka : treba si uvedomiť, že vlak sa k nám môže blížiť buď odpredu, alebo odzadu, preto nespoliehame sa na bežný smer vlakov, ak ho poznáme. Počas výluky na trati vlak môže ísť "protismerne", resp. vlaky môžu ísť tým istým smerom po obidvoch koľajiskách, napr. keď rýchlik predbieha idúci nákladný vlak a pod. Preto je potrebné dávať pozor na prichádzajúci(e) vlak(y) obojsmerne !
Ak by sa blížil vlak po koľajisku na okraji ktorého sa nachádzame, máme dve možnosti, ak nestihneme s dostatočnou časovou rezervou opustiť železničný most :

1. Buď včas a bezpečne prejdeme na druhý kraj železničného mostu, za predpokladu, že most je minimálne dvojkoľajový a umožňuje prejsť k druhému okraju, alebo budeme musieť použiť druhý spôsob, viď nižšie.
Každé prechádzanie cez koľajisko obnáša riziko, môžeme nešťastne spadnúť, t.j. môžeme sa poraniť a zostať na koľajisku, preto musíme byť opatrní! Základné pravidlo je, že pri prechádzaní cez koľajisko(á) nikdy nebežíme a neskáčeme, každý krok robíme s istotou!

2. Odložíme všetky svoje veci ( za predpokladu, že máme pri sebe niečo, napr. tašky, ruksak, bicykel a pod. ) k okraju železničného mostu, t.j. čo najďalej od trati tak, aby sme si mohli pred tieto veci ľahnúť ku kraju mostu aj my.
Prečo veci uložiť pred nás? Tlaková vlna môže veci "odfúknuť" a veci by nás mohli poraniť, resp. zachytiť, čo by mohlo byť v značnej miere nebezpečné. Ak veci budú pred nami, toto riziko nám nehrozí.
Ľahneme si hlavou k prichádzajúcemu vlaku, čo najďalej od trati, rukami si chránime hlavu ! Hlavu tvárou tlačíme k "zemi", t.j. nepozeráme sa dopredu !!!
Ako to vlasnte ležíme ??? Veci položíme ku kraju mosta, k veciam smerujú naše nohy a hlava smeruje k prichádzajúcemu vlaku.
Ak by sme mali nejaký veľký kabát, resp. iné väčšie a voľné oblečenie, tak treba rýchlo vyzliecť takéto oblečenie, resp. treba na to myslieť vopred a preventívne si veci vyzlečieme.
Rýchlik idúci rýchlosťou cez 100km/h tlačí značné množstvo vzduchu pred sebou, a ak most má boky kompletne uzatvorené, tak tlak vzduchu pred vlakom bude až neskutočne silný ... , takže prečo zbytočne riskovať, že?
Po prejdení vlaku pokračujeme v prechádzaní železničného mostu.

8. Prechádzame cez železničné tunely :

Železničné tunely prechádzame iba v krajnej núdzi !!!
Na prejdenie dlhšieho železničného tunela bezpodmienečne potrebujeme baterku.
Postupujeme presne ako v prípade mostov, len s tým rozdielom, že sa snažíme schovať pred prichádzajúcim vlakom ( vlak vchádzajúci do tunela vždy trúbi - zatrúbi ) do najbližšieho priestoru na to určeného ( krátke tunely nemusia mať takéto únikové miesto(a) ). Tieto únikové miesta sú pravidelne robené po celej dĺžke tunela ( obojstranne, resp. iba po jednej strane ) a každé dve susedné únikové miesta sú "spojené" stúpajúcou a klesajúcou čiarou, ktorá je namaľovaná na stene tunela. Vždy od únikového miesta čiara stúpa hore až do stredu vdialenosti susedných dvoch únikových miest, potom od stredu čiara klesá dole k druhému únikovému miestu.
V prípade prichádzajúceho vlaku bežíme tým smerom, ktorým čiara označujúca únikové miesto smeruje dole. To znamená, že výhodnejšie môže byť pre nás otočenie sa a utekanie naspäť, nakoľko únikové miesto za nami je bližšie.


9. Deti pri železničnej trati :

V blízkosti železničnej trati sa deti nemôžu hrať, dbajme na to všetci!!!
Prosíme všetkých, aby upozornili hrajúce sa deti v blízkosti železničnej trati a vysvetlili im všetky riziká, ďakujeme!

10. Vyliezanie na vagóny :

Ak je železničná trať elektrifikovaná, nemôžeme vyliezať na vagóny ( na vrchnú časť vagónov ), nakoľko nám hrozí úraz elektrickým prúdom, resp. usmrtenie elektrickým prúdom.

11. Prechádzame železničné priecestie dopravným prostriedkom :

Základné zásady :
• vždy opticky skontrolujeme, či sa k priecestiu neblíži vlak, signalizácia je len technika a môže zlyhať
• ak signalizácia signalizuje prichádzajúci vlak, nevchádzame do železničného priecestia. Je značné množstvo šoférov, ktorí na nechránenom železničnom priecestí prechádzajú cez priecestie doslova len pár metrov pred prichádzajúcim vlakom.
• vozidlom zastavíme v dostatočnej vzdialenosti ( v dostatočnom odstupe ) od železničného priecestia
• cez železničné priecestie prechádzame vždy so zaradenou rýchlosťou, t.j. preradíme požadovaný rýchlostný stupeň v dostatočnom predstihu už pred železničným priecestím
• železničné priecestie prechádzame plynule, t.j. na železničnom priecestí nikdy nezastavujeme
• ak sme v dlhšej kolóne áut, potom na železničné priecestie dopravným prostriedkom vchádzame až v tom čase, keď za železničným priecestím je dostatočné miesto na opustenie železničného priecestia našim dopravným prostriedkom
• ak je zlá viditeľnosť, potom najmä cez nechránené železničné priecestia prechádzame so zvýšenou opatrnosťou
Ak z rôznych príčin zostaneme s vozidlom stáť priamo na železničnom priecestí, okamžite sa odopneme z bezpečnostných pásov, aby sme v prípade nutnosti mohli okamžite opustiť vozidlo.

Ak sú vo vozidle viaceré osoby, tak okamžite opúšťajú vozidlo ( pozor aby sme vo vozidle nezabudli malé dieťa [deti] - dospelé osoby vždy zabezpečujú opustenie vozidla dieťaťom [deťmi] ) s tým, že dospelé osoby sledujú obidva smery železničnej trate, pomáhajú šoférovi odstrániť vozidlo zo železničného priecestia a zabezpečia, aby sa deti nachádzali v dostatočnej ( t.j. v bezpečnej ) vzdialenosti od železničného priecestia a od železničnej trati celkovo.

Ak dospelé osoby zbadajú prichádzajúci vlak, okamžite informujú šoféra a signalizujú rušňovodičovi krízovú situáciu.

Ako signalizujeme rušňovodičovi krízovú situáciu na železničnom priecestí, resp. všeobecne na železničnej trati ? Stojíme v koľajisku tvárou k prichádzajúcemu vlaku, rukou mávame pred našim teľom v tvare kruhu, t.j. ruku máme vystretú a opisujeme s ňou pred nami kruh. Do ruky si môžeme zobrať bundu, tričko, handru, deku, uterák a pod. ( najvýhodnejšie so signálnou farbou, viď. survival ). V noci signalizujeme baterkou, t.j. baterku pohybujeme v tvare kruhu, svetelný lúč smeruje k prichádzajúcemu vlaku. Koľajisko musíme opustiť s časovou rezervou ( vlak nemusí dobrzdiť pred nami ), aby sme koľajisko opustili bezpečne, nesmieme sa pozabudnúť na koľajisku, preto sa nesnažíme signalizovať do poslednej možnej chvíle. Signalizácia v tvare kruhu znamená, že je potrebné brzdiť všetkými dostupnými prostriedkami. Treba si zapamätať tento spôsob signalizácie, nakoľko ľudia popri trati často rôznymi spôsobmi mávajú rušňovodičovi.

Prečo stáť v koľajisku, keď je to nebezpečné ? Rušňovodič, ak zazrie osobu v koľajisku, a ak táto osoba neopustí koľajisko na výstražné zatrúbenie ( ak je naň čas ), tak rušňovodič brzdí všetkými dostupnými prostriedkami. A keď budeme správne signalizovať, rušňovodič bude okamžite vedieť, že sa jedná o krízovú situáciu.

Ak treba vozidlo rýchlo odstrániť zo železničného priecestia, resp. šofér je sám, tak zaradíme prvý prevodový stupeň a potočíme kľúčik do polohy štartovania, kľúčik budeme v tejto polohe držať, pokiaľ vozidlo neopustí železničné priecestie v dostatočnej vzdialenosti.

Ak je situácia natoľko vážna, že nemáme 100% istotu v opustení železničného priecestia s pokazeným vozidlom v dostatočnom časovom predstihu pred prichádzajúcim vlakom, okamžite opustíme vozidlo a vzdialime sa čo najrýchlejšie čo možno najďalej od železničného priecestia, resp. vzdialime sa dostatočne od železničnej trate, viď. ďalej. Musíme taktiež zabezpečiť, aby iné osoby sa nenachádzali v ohrozenom priestore ( aby opustili okamžite ohrozený priestor ), resp. aby nevošli do ohrozeného priestoru, nakoľko vlak odhodí, resp. bude ťahať vozidlo, ktoré sa nachádza na železničnom priecestí. Tento priestor je potrebné zabezpečiť preventívne skôr, nakoľko po zaregistrovaní prichádzajúceho vlaku nemusí byť na to dostatok času.

Ak by na železničnom priecestí zostalo stáť nákladné vozidlo, resp. iný väčší dopravný prostriedok, musíme okamžite utekať po oboch stranách železničnej trati ( za predpokladu, že sú k dispozícii ľudia ), nakoľko s väčším dopravným prostriedkom je vždy viac problémov pri jeho odtiahnutí zo železničného priecestia. Utekáme čo možno najďalej ( cez 1km ), nakoľko rýchlik, resp. nákladný vlak má dlhú brzdnú dráhu pri väčšej rýchlosti, až cez 1km. Signalizujeme okamžite ako zbadáme prichádzajúci vlak ( ako sme písali ), už nebežíme. Dávame si pozor, aby sme sa nepozabudli na trati, nakoľko vlak podľa všetkého nestihne zabrzdiť pred nami.

Brzdná dráha vlaku : brzdná dráha vlaku sa nedá presne definovať, nakoľko nezáleží iba od samotnej rýchlosti vlaku, ale od viacero činiteľov, ako napr. či brzdí aj lokomotíva, či trať klesá, stúpa alebo je vodorovná, či je trať suchá alebo mokrá, či nákladné vagóny sú prázdne alebo plné, či sú podvozky vagónov jedno, resp. dojkolesové ( rozdielny počet brzdených kolies ) a pod. Vo všeobecnosti sa ale berie dĺžka brzdnej dráhy 1km a viac, myslime na to !

Odpovědět

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 host